Odstupné - kedy vám vzniká nárok a aká je jeho výška?

Ak sa chystáte ukončiť váš pracovný pomer, určite si kladiete otázku ako je to s odstupným? Máte naň nárok? A koľko prípadne dostanete? Hneď na začiatok vám povieme, že získať odstupné nie je také ľahké. Najmä, ak výpoveď podávate vy sami a nie váš zamestnávateľ.

Čo je o odstupné?

Odstupné môžeme definovať ako finančnú kompenzáciu, respektíve akúsi formu odškodného za to, že ste prišli o zamastenie. Je dôležité neopomenúť slovné spojenie ,,prišli o", kedže nárok na odstupné je podmienený tým, že samotná výpoveď bola podaná zo strany zamestnávateľa, avšak len vtedy, keď ste si túto situáciu nezavinili sami. Na odstupné máte nárok aj viac krát za život a získa ho ktokoľvek, kto spĺňa podmienky.

Výpoveď podľa zákonníku práce

Zákonník práce definuje výpoveď ako ukončenie pracovného pomeru jednou zo strán, teda zamestnávateľom alebo zamestnancom. Výpoveď samotná musí byť v písomnej forme, v akomkoľvek inom prípade je neakceptovateľná. Je dôležité pripomenúť, že skutková podstata dôvodu musí byť definovaná tak, aby ju nebolo možné dezinterpretovať. Z pohľadu zamestnávateľa je možné ukončiť pracovný pomer len v určitých situáciach, ktoré sú definované nasledovne:

• zdravotný stav zamestnanca nedovoľuje vykonávať pracovnú činnosť,
• zamestnancovi vo výkone práce bráni pracovný úraz či choroba,
• zamestnávateľ sa zrušuje či premiestňuje a ponúknutá alternatíva nevyhovuje zamestnancom,
• porušenie pracovnej disciplíny,
• iné organizačné dôvody (likvidácia pracovného miesta a podobne),

Kedy máte nárok na odstupné?

Ako sme už spomínali, výpoveďou od zamestnávateľa vzniká nárok na odstupné, pričom zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer len z dôvodov uvedených v zákonníku práce. Avšak, existuje výnimka, kedy vám nárok na odstupné zaniká. Jedná sa o výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Čo ale pod týmto termínom rozumieme?

V tomto prípade je zákonník o niečo benevolentnejší. Môže sa jednať napríklad o požívanie alkoholických nápojov či iných substancií ovplyvňujúcich vedomie na pracovisku, či pod vplyvom týchto látok prísť do práce. Medzi porušenie disciplíny môžeme zaradiť aj nerešpektovanie interných firemných pravidiel, ako napríklad nedodržiavanie dresscode či opakovaný neskorý príchod do práce. V prípade, že bol pracovný pomer ukončený dohodou, taktiež vzniká nárok na odstupné. V tomto prípade sa na ukončení pracovného pomeru aj výške odstupného zhodnú obe strany.

Okrem už spomenutých okolností, za ktorých má zamestnanec nárok na odstupné, je potrebné spomenúť aj prípady, v ktorých zamestnanec príde o svoju prácu bez svojho pričinenia. Jedná sa o dôvody zdravotného charakteru, akým je choroba či pracovný úraz, či už spomenuté organizačné zmeny, s ktorými zamestnanec nesúhlasí - napríklad zmena miesta výkonu práce či presun na inú pozíciu.

Výpovedná doba

Výpovedná doba, podobne ako odstupné plní funkciu ochrany zamestnanca pred neočakávaným ukončením pracovného pomeru. Odstupné samotné má za účel vytvoriť finančnú rezervu pre zamestnanca, tak aby bola jeho životná úroveň naštrbená len minimálne.

Obdobnú úlohu plní výpovedná doba, kedy sa zamedzuje zamestnávateľovi vyhodiť zamestnanca "zo dňa na deň" a poskytuje sa mu časový priestor na vyhľadanie inej práce. V prípade, že zamestnávateľ mení pôsobisko, považuje zamestnanca za nadbytočného pričom zamestnanec je v pracovnom pomere s konkrétnym zamestnávateľom

• aspoň jeden rok, trvá výpovedná doba 2 mesiace
• aspoň päť rokov, trvá výpovedná doba 3 mesiace

Aká je výška odstupného?

To, aké dostanete odstupné, sa odvíja od toho, ako dlho ste v danej firme pracovali. A tiež sa líši tým, či ste pracovný pomer ukončili výpoveďou alebo dohodou. Výška odstupného sa teda odvíja od dĺžky trvania pracovného vzťahu a vašej priemernej mesačnej mzdy.

V prípade, že bol pracovný pomer ukončený výpoveďou v prvých dvoch rokoch, nárok na odstupné nevzniká. Medzi druhým až piatym rokom trvania zamestnania je výška odstupného stanovená na minimálne jeden priemerný mesačný príjem, pričom ak toto obdobie presiahne, odstupné je vyčíslené aspoň na výšku dvoch mesačných príjmov.

Dlhodobo zamestnaným sa priamo úmerne k rokom stráveným u zamestnávateľa navyšuje aj výška odstupného, ak teda pracujete u jedného zamestnávateľa viac ako dekádu vaše odstupné nesmie byť nižšie než 3 mesačné príjmy. Avšak, ak váš pracovný pomer presiahol dve dekády, je cifra, o ktorú si prilepšíte vo výške minimálne štyroch mesačných príjmov.

A čo v prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou?

Pamätajte, že z pohľadu odstupného je vždy lepšie ukončiť pracovný pomer dohodou. Totiž to, v prípade že ukončíte pracovný pomer už po prvom roku, vzniká vám nárok na odstupné vo výške jednomesačného príjmu. V prípade ďalších časových rozostupoch sa odstupné odvíja rovnako ako v prípade ukončenia výpoveďou pričom je ale vždy o jeden mesačný príjem vyššie.

Ako sa vypočítava odstupné?

Ako bolo spomenuté, základným ukazovateľom je dĺžka pracovného pomeru. Podľa nej vieme odvodiť akým koeficientom sa bude prepočítavať váš priemerný mesačný plat. Akým spôsobom ale vypočítavame priemerný mesačný plat? Informácie, ktoré k tomu budeme potrebovať čerpáme zo výplatnej pásky v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím rozumieme posledné tri mesiace pred prvým dňom v mesiaci, v ktorom je oznámená výpoveď. Následne sa prepočíta počet hodín strávených v práci v rozhodovacom období a vydelí výplatou za tieto tri mesiace. Takto zistíme priemernú hodinovú mzdu, ktorú vynásobíme priemerným mesačným počtom hodín v práci. Výsledné číslo vynásobíme koeficientom v závislosti od počtu rokov ktoré sme strávili u toho konkrétneho zamestnávateľa.

Prišli ste o prácu? Jedným z prvých krokov pri vyhľadávaní nového zamestnania je zaregistrovanie na úrade práce, pozrite sa na postup v našom článku.